Na začiatku môjho chudnutia mi chýbala stránka, na ktorej by bola široká škála jednoduchých a rýchlych receptov zoradená do skupín raňajky, desiate, obedy, olovranty a večere.
Často som nemala chuť ani čas vymýšlať či hľadať recepty a väčšinou som pri „googlení“ našla čokoládový koláč a slinky mi tiekli prúdom. A keď sa mi aj podarlo nejaký zdravší recept nájisť, skladal sa z ingrediencií, ktoré som nemala v špajzi, či v chladničke a s dvoma malými deťmi som bola rada, keď som mala energiu vybehnúť do jediného dostupného obchodu a v „pokoji“ za asistencie mojich dvoch detí v súrodeneckom kočíku, nakupiť 5 základných potravín na prežitie. Takže som si dala rožok, maslo, šunku, syr a bolo vybavené…. Takto som sa točila v jednom kruhu…. až prišiel deň, kedy som si povedala dosť a krútila som hlavou pri pohľade na seba v zrkadle. Okolo brucha som mala pneumatiku, hotové „plaveckého koleso“. V ten deň som si povedala stop, takto to už ďalej nemôže pokračovať. Začala som si fotiť jedlo, ktoré som skonzumovala a zverejnovala som na sietiach celodenné jedálničky. Ani som netušila, že sa rodí moja myšlienka „CHUDNEM JEDLOM.“.
Čo som odstránila z jedálnička?
Pečivu som dala na pár týždňov zbohom spolu s maslom a zámavala som aj marškrtám, cukrovinkám, všetkému čo má vysoký glykemický index. Prestala som ich kupovať a doma som mala len horkú čokoládu 80% až 99%. Zistila som, že čím vyššie kakaového prášku obsahuje čokoláda, tým menej zjem. Neviem či tá 99% ešte dodnes nie je v špajze :). Prišla pozitívna vlna, kilečká odchádzali a pneumatika sa zmenšovala, pravdaže slimačím tempom. Netreba sa vzdávavať, trba vydržať. Na dobré veci sa dlhšie čaká.
Aké potraviny pribudli do môjho jedálnička?
Začala som sa na jedlo pozerať ako na zdroj energie plnej výživy s postupne uvoľnujúcou energiu. Na raňajky som si na tanier „naložila“ ovsené vločky varené vo vode. Svoje miesto si našli v jedálničku rôzne obilniny, strukoviny, ryby, vajíčka, zelenina, ovocie, orechy, semienka, kvalitné mäsko, rôzne oleje, kefír a čistá voda.
Akú motiváciu som si vymyslela?
Nebolo to však jednoduché, na začiatku som mala prísnu sebadisciplínu a motivovala som sa kúpou slim rifiel :). Dovtedy si nič nekúpim, budem nosiť len to, čo mám v skrini. „Škerili“ sa na mňa legíny, ktoré som nosila, keď som bola tehu. To zabralo.
Ako som prestala mať chuť na sladké
Na sladké som mala často chuť, veľa krát som otvorila chladničku a potom ju aj zatvorila. Za každé vydržanie som sa pochválila a neustále som si opakovla, že to dám. Celý týždeň som snívala o koláčikoch a zistila som, že je lepšie si taký vysnývaný cheesecake kúpiť v cukrárničke, zmeniť vzduch, vybehnúť mimo domu a vychutnať si ho niekde na teraske s kávou a kamoškami. To bol stav alfa-omega. Po tvarohovom koláčiku ostal prázdny tanier a išla som spokojná domov s úsmevom, že o týždeň opäť :).
Na začiatku „cesty chudnutia“ sa treba nadstaviť na dlhšie obdobie a vydržať. Každý kopec má svoj koniec a ten výhlad stojí za to. Tam, na tom vrchole si vás každý všimne a tie komplimenty stoja za to. Ten pocit, ktorý budete mať zo semej seba, že ste to zlvádla a zvíťazila nad sebou samou, pre ten sa oplatí nevzdať a vydržať. Dajte vedieť keď tam budete. 🙂
Mirka zakladateľka projektu Chudnem jedlom 🙂
www.chudnemjedlom.sk viac ako 400 inšpirácií od raňajok po večere
Foto: Katarína Kapsdorfer
Makeup: Veronika Voštinárová z Keysi Štúdio – kozmetika a vizáž